Večer s manželkou

Táto poviedka je voľným pokračovaním poviedky s názvom "Veronika". Stručný obsah predchádzajúcej časti: Hlavná postava Peter majiteľ softwarovej firmy pracuje na zákazkách pre svojho priateľa podnikateľa Alexa. Ten okrem iného spravuje luxusnú "escort" agentúru. Alex Petra zoznámi s Veronikou, ktorá pracuje pre jeho agentúru. Prežijú spolu jeden zaujímavý večer. Večer končí.. ..prichádza manželka.. - - - Veronika odišla. Rozmýšľal som o tom čo sa stalo. Zvláštne. Ten Alex je ale mrcha. Ľahol som si do postele a o chvíľu zaspal ako bábätko. Ráno som sa zobudil a zariadil zopár vecí. Pred obedom došla manželka s deťmi z návštevy u rodičov. Hral som sa s deťmi, vynikajúca nálada, príma deň. Ani som si nevšimol a bol večer. Sedeli sme s manželkou v obývačke na gauči. V miestnosti bolo prítmie. Na stole horela lampa s čajovými sviečkami. Vo vzduchu bola príjemná vôňa vychádzajúca z lampy. Rozprávali sme sa a pozerali si do očí. Povedal som: "Mám ťa rád." A myslel som to smrteľne vážne. "Mám ťa rád." Usmiala sa. Vždy sa jej to páčilo. - - - Rozmýšľal som o tom, čo sa stalo včera. Zvláštne. Prečo? Z Veronikou bolo skutočne fajn, ale.. manželka. Iste by jej to nebolo jedno. Myšlienky na to, čo sa stalo včera, vo mne prebúdzali pocity, ktoré vo mne boli stále, aj keď som sa ich dlho snažil potláčať. Ale Zuzka.., tak sa volala manželka, tú som mal skutočne rád. Doplňovali sme sa a život s ňou bol príjemný. Objímal som ju, jemne hladil po pleciach a dlho bozkával. Dlhé bozky mala rada. Mne to nič zvlášť nehovorilo, ale čože už by som neurobil, aby bola spokojná. Myslím, že očakávala, že ju začnem vyzliekať. Tváril som sa, že nič nevidím a pokračoval som v tom, čo som robil. Trvalo to asi pätnásť minút. Potom rezignovala, zrejme si pomyslela, že dnes z toho nič nebude a povedala: "idem sa osprchovať." Vždy sa pred spaním išla osprchovať. Vstala a chystala sa odísť. Držal som ju za ruku jemne ale pevne. Pozrela na mňa. Zopakovala: "idem sa osprchovať." "Počul som." "No tak ma pusť, nie?" "Hm, budeš sa sprchovať oblečená?" "Čo si šiši?" "Ahá. Jasné." Potom som potichu povedal: "No tak sa vyzleč." "Hm?" Usmial som sa. "Vyzleč sa." Pokrútila hlavou. "Samozrejme, že sa vyzlečiem. V kúpelni." "Nie. Vyzleč sa *tu*." "Prečo?" "Preto." "Ale to nemôžem.." "Prečo?" Chvíľočku mlčala. "Hanbím sa." "Pred kým?" Mlčala. "Predo mnou?" "Áno." "Ale prečo?" "Proste sa hanbím." "Zaujímavé. Veď som ťa predsa videl nahú. X-krát.." "No.. áno, iste, ale.." "Takže?" Sadla si naspäť na gauč. Rozmýšľala. Objal som ju a bozkával ako pred tým. "Dobre, ale nedívaj sa." "Čože?" "No, otoč sa a ja za vyzlečiem." "No nejde. Veď o to mi práve ide. Chcem sa dívať." Rozmýšľala a pozerala sa mi do očí. Trvalo to niekoľko minút. Potom rezignovala a .. Díval som sa. Nemyslel som si, že manželka ma môže ešte takto vzrušiť. Keď sa dostala po podprsenku, zastala. "Zavri oči." "Nie." Keď skončila, objal som ju. Stále bola krásna. Dlho sme sa bozkávali. Potom som povedal: "a teraz sa môžeš ísť umyť." Keď sa o desať minút vrátila mala na sebe froté župan. Dostal som ho od nej pred pár rokmi na Vianoce. Väčšinou ho však používala ona. "Daj si to dolu.." Odložila župan. "Och," vykĺzlo mi. Mala na sebe čiernu priesvitnú bielizeň. "Prekvapenie!" "Fakt, si ma dostala. To som nečakal. Si v tom veľmi sexy." Usmiala sa. Opäť sme sa chvíľu hladili a túlili. Mala to rada. Pokožku mala čerstvú, chladivú a voňala mydlom. Na pleciach mala ešte zopár kvapiek vody. Chytil som ju za boky a jemne postrčil z gauča. Ja som si sadol a ona pre do mnou kľačala. Rozopol som si nohavice a vyslobodil svoj úd. Už som to dlhšie nemohol vydržať. Chytil som ju prstami okolo uší a prisunul jej hlavu smerom k svojmu rozkroku. Pochopila to bez slov. "Nie, nepomáhaj si rukami. Pekne pomalinky. Veď vieš ako to mám rád." "Ale áno." Usmiala sa. Vedel som, že ma ústami neurobí. Skúšali sme to už moc krát. Proste to nevedela. Ale už mi to nevadilo. Áno vlastne raz, keď som to moc chcel sa to podarilo, vzpomenul som si. Urobil som jej to do úst. Chcel som vidieť čo to spraví. Evidentne jej to bolo nepríjemné. Keď som vtedy videl, ako sa tvári bolo to prirodzene nepríjemné aj mne. Neskôr som si potom dával som si pozor aby sa to už nestalo. No keďže som vedel, že ma jazykom nedokáže dostatočne vydráždiť, aspoň som sa nemusel báť, že mi vyvrcholenie príde skôr, ako si budem priať. Oprel som sa dozadu a nechal situácii voľný priebeh. Bolo to príjemné. Myšlienky mi behali kade tade. Ako to teda chcem? Takto, alebo tak ako včera? Nahá klačiaca žena. Ubehlo päť - desať minút. Vzdychla. Vzpamätal som sa a vrátil do reality. Zrejme jej to už bolo nepríjemné Chytil som ju za plecia a naznačil som jej, aby sa zdvihla a sadla si mi na kolená. Keď som ju hladil, siahol som jej medzi nohy. Tenká látka nohavičiek bola vlhká. Bozkával som ju po prsiach. Podprsenku som jej nechal tak, ako bola. Bradavky boli vztýčené. Ja som bol stále oblečený, ona nahá. Neviem prečo, ale tak sa mi to páčilo. Ruky som jej spojil za chrbtom a pridržal ľavou rukou. Pravou som ju hladil. Chcela si ruky dať dopredu. "Nie!" "Prečo?" "Prečo čo?" "Aj ja sa ťa chcem dotýkať." "Môžeš samozrejme." Odmlčal som sa. "Môžeš, ale nie teraz." Niečo zamrnčala. Vzdychla. "Prečo mi tú podprsenku nedáš dole?" "Zabudla si?" "Čo?" "Dnes sa vyzliekaš sama." "Ahá. No dobre." Dala si ju dole. Chcela sa postaviť. "Čo je?" "Dám si dole ešte nohavičky." "Vydrž." "Prečo?" "Preto! Preto, že to tak chcem. Hm?" "Dobre." "Zaviažem ti oči." "Čo že?" Neodpovedal som. "Čo že?" zopakovala otázku. "Povedal som ti." Siahol som vedľa gauča a vytiahol šatku. "Čo je to?" "Šatka. Našiel som to v tvojej skrini." "Hm." Zaviazal som je oči. "Nevidíš?" "Hm.." Postavil som sa a postavil som aj ju. Chvíľu som ju vodil po miestnosti. Pustil som platňu. Zagorová spievala o láske. Chvíľu sme tancovali. "Ták a teraz ma môžeš vyzliecť. Chceš?" "Áno. To si môžeš byť istý." Vyzliekla ma a teraz hladila ona mňa. "A daj si dole aj tie nohavičky. Už ich nebudeš potrebovať." Usmiala sa. "Dobre." Na koberec som prestrel deku a položil ju na ňu. Kľakol som si k jej prsiam a pomaly ju hladil všade, kde som dočiahol. Ruky som jej zložil za hlavou. Chvíľu bolo ticho. Díval som sa ako dýcha a ako sa jej dvíhajú prsia. Keď som ju pohladil po stehne, automaticky mierne roztiahla stehná. "Poď už," povedala. "Zviažem ti ruky," povedal som oznamovacím tónom. "Čože?!!" Sadla si a siahla si rukami na šatku na očiach. "Nechaj si tú šatku, kde ju máš!" "Prečo mi chceš zviazať ruky?" "Pretože ich nedokážeš nechať tak, ako ich máš. Respektíve, tak ako si ich mala, keď si ešte ležala, ako som ťa uložil." "Ale.." "Ľahni si a daj si ruky tak, ako si ich mala." "Ale.." Chvíľu sedela nerozhodne a potom poslúchla. "Zviažem ti ruky," zopakoval som. "Ale.." Zobral som druhú šatku, ktorú som si pred tým nachystal. Zviazal som jej ruky za hlavou. Symbolicky na mašličku. J "Poď už," povedala tentokrát netrpezlivejšie. Priložil som jej svoj úd na okraj štrbinky. Štrbinka bola vlhká a "nachystaná". "Aaaa," vzdychla a začala prudko pohybovať panvou v snahe zosilniť dráždenie. "Pšššt..," vydrž. "A nehýb sa! Hýbať, sa budem ja." "Prečo?" "Akoby si nevedela.. Neboj, uvoľni sa a odovzdaj sa mi. Budeš sa môcť viacej sústrediť na svoje pocity," dodal som s úškrnom. Keď sa trocha ukľudnila, pomaly som zosilnil dráždenie. Nedokázala sa ovládať. Cítil som, že vzrušenie v nej doslova pulzuje. Veľmi sa mi to páčilo. Nadvihol som sa, ale tak aby mi úd nevykĺzol z jej vhkej štrbinky. Zobral som zo stola čajovú lampu a vybral jednu sviečku. Mala v priemere asi dva centimetre a tenký hliníkový kalíšok. Vosk bol už úplne roztopený. Položil som si sviečku na chrbát dlane. Bola horúca, ale nie priveľmi. "Troška si na teba posvietim." "Čože?" "Neboj." Položil som jej sviečku do jamky medzi prsiami. Troška sa zachvela, ale keď zistila, že to nie je nič nepríjemné, ukľudnila sa. "Len dávaj pozor a nehýb sa, aby sa nám to neprekotilo." Pokračoval som v dráždení. Už sa to aj tak nedalo dlho preťahovať. Tesne pred jej vyvrcholením to už nevydržala a začala sa divoko zmietať. Keď vykríkla v orgazme sviečka sa prekotila a vosk sa vylial. Rýchlo som jej uvoľnil uzol na rukách a sňal šatku z očí. Zľakol som sa, či jej to nebolo nepríjemné. Keď som však videl jej spokojný úsmev, bol som aj ja spokojný. Keď sme sa potom ráno zobudili šibalsky sa na mňa usmiala a povedala: "ty si ale potvora.." "Nepáčilo sa ti?" "Ale áno, veď si to videl."

další povídka      zpět do menu